SlideShare a Scribd company logo
1 of 14
धातू - अधातू
आपल्या रोजच्या वापरातील अनेक वस्तू मूलद्रव्ये, संयुगे आिणि
िमश्रणिांपासून बनलेल्या असतात.
या वस्तू, पदाथ र्थ स्थ ायू, द्रव िकवा वायू अवस्थ ेत असतात.
यातले काही स्थ ायू चकचकीत, टणिक तर काही न चकाकणिारे भुसभुशीत
असतात .
या पदाथ ार्थमधील मूलद्रव्यांच्या िविशष्ट गुणिधमार्थनुसार त्यांचे धातू –
अधातू असे वगीकरणि करता येते.
धातूंचे गुणिधमर्थ – धातू चकाकतात.
त्यांच्यापासून पातळ पत्रा तयार करता येतो (वधर्थनीयता )
त्यांच्यापासून बारीक तार काढता येते. (तन्यता )
ते वीज आिणि उष्णितेचे सुवाहक असतात.
सवर्थसाधारणित: उच्च घनता पारा वगळता सवर्थ धातू स्थ ायू अवस्थ ेत
असतात.
अधातुंचे गुणधम र्म तुम्ही याच म ुद्यांच्या आधारे सांगू शकाल.
धातूंचे रासायिनिक गुणधम र्म
धातू ऑक्सिक्सजनिशी संयोग पावतात तेव्हा धातूंची ऑक्सक्साईडे तयार होतात. याला
ऑक्सिक्सडीकरण म्हणतात.
लोखंडाचे गंजणे हे लोखंडाचे ऑक्सिक्सडीकरणच आहे.
धातूंची ऑक्सक्साईडे आम्लारीधम ी असतात.
धातूंची आम्लांशी अिभिक्रियाक्रिया झाली असता धातूंचे क्षार तयार
होतात. या ियाक्रियेला क्षरण म्हणतात.
आम्ली पजर्मन्याम ुळे धातूच्या पुतळ्यांम धील धातूंचे क्षरण होते आिण
पुतळ्यांची झीज होते.
आम्लारींची धातूंवर अिभिक्रियाक्रिया होऊनि हायड्रोजनि वायू तयार होतो.
तो िनिळसर ज्योतीनिे जळतो.
धातूंचे उपयोग
अधातुंचे उपयोग
सोने, चांदी, प्लॅटिटिनम या धातूंवर हवा, पाणी, उष्णता, रसायने यांचा
फारसा पिरणाम होत नाही म्हणून त्यांना राजधातू म्हणतात.
पाण्याच्या संपकार्कात येणाऱ्या धातूंचे क्षरण होऊ नये म्हणून त्यावर
जलरोधक पदाथार्थांचा थर देतात. (ग्रीस, ऑईलपेंटि , तेल ) जहाज,
बैलगाडीच्या चाकाचे भाग.
तांबे, चांदी, लोखंड यांसारख्या धातुंचे क्षरण जास्त प्रमाणात झालेले िदसते.
संिमश्रे – दोन िकिंवा अधिधकिं धातूंचे िविशिष्ट गुणधमर्म एकिंत्र िमळवण्यासाठी
त्यांचे िविशिष्ट प्रमाणात िमश्रण किंरतात. या िमश्रणाला संिमश्र
म्हणतात.
उदा. िपितळ , ब्राँझ, पिोलाद, स्टेनलेस स्टील.

More Related Content

What's hot

ppt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindippt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindivethics
 
Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...
Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...
Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...Dronstudy.com
 
वर्ण-विचार
 वर्ण-विचार  वर्ण-विचार
वर्ण-विचार abcxyz415
 
कार्बन के अपरूप विज्ञान विषय
कार्बन के अपरूप  विज्ञान विषयकार्बन के अपरूप  विज्ञान विषय
कार्बन के अपरूप विज्ञान विषयDashrath Mali
 
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत krishna mishra
 
Our Environment
Our EnvironmentOur Environment
Our EnvironmentKushal T
 
Sandhi and its types PPT in Hindi
Sandhi and its types PPT in Hindi Sandhi and its types PPT in Hindi
Sandhi and its types PPT in Hindi Ruturaj Pandav
 
Paryavaran pollution
Paryavaran pollutionParyavaran pollution
Paryavaran pollutionmayank jain
 
Ncert class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metals
Ncert  class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metalsNcert  class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metals
Ncert class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metalsEswariKumaravel
 
Chemical reactions and equations class 10 CBSE
Chemical reactions and equations class 10 CBSEChemical reactions and equations class 10 CBSE
Chemical reactions and equations class 10 CBSEritik
 
OUR ENVIRONMENT.ppt.pdf
OUR ENVIRONMENT.ppt.pdfOUR ENVIRONMENT.ppt.pdf
OUR ENVIRONMENT.ppt.pdfssuserf7c19f
 
उर्जा संरक्षण
उर्जा संरक्षणउर्जा संरक्षण
उर्जा संरक्षणYogesh Kadam
 

What's hot (20)

Sci0201
Sci0201Sci0201
Sci0201
 
Atmosphere (hindi)
Atmosphere (hindi)Atmosphere (hindi)
Atmosphere (hindi)
 
SANSAADHAN
SANSAADHANSANSAADHAN
SANSAADHAN
 
ppt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindippt of our Solar system in hindi
ppt of our Solar system in hindi
 
Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...
Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...
Ab Kahan Doosre Ke Dukh Mein Dukhi Hone Wale : Class 10 X Hindi CBSE Revision...
 
वर्ण-विचार
 वर्ण-विचार  वर्ण-विचार
वर्ण-विचार
 
Sangya
Sangya Sangya
Sangya
 
कार्बन के अपरूप विज्ञान विषय
कार्बन के अपरूप  विज्ञान विषयकार्बन के अपरूप  विज्ञान विषय
कार्बन के अपरूप विज्ञान विषय
 
Ppt
PptPpt
Ppt
 
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
ऊर्जा के अनवीकरणीय स्त्रोत
 
पोषण
पोषण पोषण
पोषण
 
Our Environment
Our EnvironmentOur Environment
Our Environment
 
Getting to know plants
Getting to know plantsGetting to know plants
Getting to know plants
 
Sandhi and its types PPT in Hindi
Sandhi and its types PPT in Hindi Sandhi and its types PPT in Hindi
Sandhi and its types PPT in Hindi
 
उर्जेचे स्त्रोत
उर्जेचे स्त्रोत उर्जेचे स्त्रोत
उर्जेचे स्त्रोत
 
Paryavaran pollution
Paryavaran pollutionParyavaran pollution
Paryavaran pollution
 
Ncert class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metals
Ncert  class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metalsNcert  class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metals
Ncert class 10 - science - chapter 3 - metals and non-metals
 
Chemical reactions and equations class 10 CBSE
Chemical reactions and equations class 10 CBSEChemical reactions and equations class 10 CBSE
Chemical reactions and equations class 10 CBSE
 
OUR ENVIRONMENT.ppt.pdf
OUR ENVIRONMENT.ppt.pdfOUR ENVIRONMENT.ppt.pdf
OUR ENVIRONMENT.ppt.pdf
 
उर्जा संरक्षण
उर्जा संरक्षणउर्जा संरक्षण
उर्जा संरक्षण
 

Viewers also liked

Viewers also liked (20)

कार्बोन आणि कार्बोनची संयुगे
कार्बोन आणि कार्बोनची संयुगे कार्बोन आणि कार्बोनची संयुगे
कार्बोन आणि कार्बोनची संयुगे
 
अन्न आणि अन्नाचे रक्षण
अन्न आणि अन्नाचे रक्षण अन्न आणि अन्नाचे रक्षण
अन्न आणि अन्नाचे रक्षण
 
हवा
हवा हवा
हवा
 
Kingdom plantae
Kingdom plantaeKingdom plantae
Kingdom plantae
 
Magnesium e
Magnesium eMagnesium e
Magnesium e
 
Desert
DesertDesert
Desert
 
Lesson11
Lesson11Lesson11
Lesson11
 
Digestive system
Digestive systemDigestive system
Digestive system
 
Automic Structure
Automic Structure Automic Structure
Automic Structure
 
Cellular transport
Cellular transportCellular transport
Cellular transport
 
Water
WaterWater
Water
 
Egypt
EgyptEgypt
Egypt
 
Automic structure
Automic structureAutomic structure
Automic structure
 
Farming 1
Farming 1Farming 1
Farming 1
 
ध्वनीचे प्रसारण
ध्वनीचे प्रसारणध्वनीचे प्रसारण
ध्वनीचे प्रसारण
 
Measurement Estimation
Measurement EstimationMeasurement Estimation
Measurement Estimation
 
क्रांतीयुग
क्रांतीयुगक्रांतीयुग
क्रांतीयुग
 
Animal body
Animal bodyAnimal body
Animal body
 
विद्युत प्रभार
विद्युत प्रभारविद्युत प्रभार
विद्युत प्रभार
 
वैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृतीवैदिक संस्कृती
वैदिक संस्कृती
 

More from Jnana Prabodhini Educational Resource Center

More from Jnana Prabodhini Educational Resource Center (20)

Vivek inspire
Vivek inspireVivek inspire
Vivek inspire
 
Chhote Scientists
Chhote Scientists Chhote Scientists
Chhote Scientists
 
PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern PSA Exam Pattern
PSA Exam Pattern
 
Food and Nutrition
Food and Nutrition Food and Nutrition
Food and Nutrition
 
Food and preservation of food
Food and preservation of food Food and preservation of food
Food and preservation of food
 
Reproduction in Living Things
Reproduction in Living ThingsReproduction in Living Things
Reproduction in Living Things
 
The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things The Organisation of Living Things
The Organisation of Living Things
 
Effects of Heat
Effects of HeatEffects of Heat
Effects of Heat
 
Motion and Types of motion
Motion and Types of motionMotion and Types of motion
Motion and Types of motion
 
Electric Charge
Electric ChargeElectric Charge
Electric Charge
 
Circulation of Blood
Circulation of BloodCirculation of Blood
Circulation of Blood
 
Transmission of Heat
Transmission of HeatTransmission of Heat
Transmission of Heat
 
Propagation of Sound
Propagation of SoundPropagation of Sound
Propagation of Sound
 
Propagation of Light
Propagation of Light Propagation of Light
Propagation of Light
 
Natural Resources
Natural ResourcesNatural Resources
Natural Resources
 
हडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृतीहडप्पा संस्कृती
हडप्पा संस्कृती
 
जैन धर्म
जैन धर्मजैन धर्म
जैन धर्म
 
Characteristics of Living Things
Characteristics of Living ThingsCharacteristics of Living Things
Characteristics of Living Things
 
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टीपृथ्वी आणि जीवसृष्टी
पृथ्वी आणि जीवसृष्टी
 
The earth and its living world
The earth and its living worldThe earth and its living world
The earth and its living world
 

धातू अधातू

  • 2. आपल्या रोजच्या वापरातील अनेक वस्तू मूलद्रव्ये, संयुगे आिणि िमश्रणिांपासून बनलेल्या असतात. या वस्तू, पदाथ र्थ स्थ ायू, द्रव िकवा वायू अवस्थ ेत असतात.
  • 3. यातले काही स्थ ायू चकचकीत, टणिक तर काही न चकाकणिारे भुसभुशीत असतात . या पदाथ ार्थमधील मूलद्रव्यांच्या िविशष्ट गुणिधमार्थनुसार त्यांचे धातू – अधातू असे वगीकरणि करता येते.
  • 4. धातूंचे गुणिधमर्थ – धातू चकाकतात. त्यांच्यापासून पातळ पत्रा तयार करता येतो (वधर्थनीयता ) त्यांच्यापासून बारीक तार काढता येते. (तन्यता ) ते वीज आिणि उष्णितेचे सुवाहक असतात. सवर्थसाधारणित: उच्च घनता पारा वगळता सवर्थ धातू स्थ ायू अवस्थ ेत असतात.
  • 5. अधातुंचे गुणधम र्म तुम्ही याच म ुद्यांच्या आधारे सांगू शकाल.
  • 6. धातूंचे रासायिनिक गुणधम र्म धातू ऑक्सिक्सजनिशी संयोग पावतात तेव्हा धातूंची ऑक्सक्साईडे तयार होतात. याला ऑक्सिक्सडीकरण म्हणतात.
  • 7. लोखंडाचे गंजणे हे लोखंडाचे ऑक्सिक्सडीकरणच आहे. धातूंची ऑक्सक्साईडे आम्लारीधम ी असतात. धातूंची आम्लांशी अिभिक्रियाक्रिया झाली असता धातूंचे क्षार तयार होतात. या ियाक्रियेला क्षरण म्हणतात. आम्ली पजर्मन्याम ुळे धातूच्या पुतळ्यांम धील धातूंचे क्षरण होते आिण पुतळ्यांची झीज होते.
  • 8. आम्लारींची धातूंवर अिभिक्रियाक्रिया होऊनि हायड्रोजनि वायू तयार होतो. तो िनिळसर ज्योतीनिे जळतो.
  • 11. सोने, चांदी, प्लॅटिटिनम या धातूंवर हवा, पाणी, उष्णता, रसायने यांचा फारसा पिरणाम होत नाही म्हणून त्यांना राजधातू म्हणतात.
  • 12. पाण्याच्या संपकार्कात येणाऱ्या धातूंचे क्षरण होऊ नये म्हणून त्यावर जलरोधक पदाथार्थांचा थर देतात. (ग्रीस, ऑईलपेंटि , तेल ) जहाज, बैलगाडीच्या चाकाचे भाग.
  • 13. तांबे, चांदी, लोखंड यांसारख्या धातुंचे क्षरण जास्त प्रमाणात झालेले िदसते.
  • 14. संिमश्रे – दोन िकिंवा अधिधकिं धातूंचे िविशिष्ट गुणधमर्म एकिंत्र िमळवण्यासाठी त्यांचे िविशिष्ट प्रमाणात िमश्रण किंरतात. या िमश्रणाला संिमश्र म्हणतात. उदा. िपितळ , ब्राँझ, पिोलाद, स्टेनलेस स्टील.