SlideShare a Scribd company logo
1 of 62
Globálne otepľovanie,  trvalo udržateľný rozvoj  a e nergia pre bu dúcnosť Bratislava, 14.11. 2007 Alexander Ač, Ústav Systémové Biologie a Ekologie, AVČR, BRNO Prof. Milan Lapin, FMFI, Univerzita Komenského, Bratislava
[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Trochu kontroverzie…#1 „ V rozpore s posledn ými správami, dôkazy, že globálne otepľovanie bude mať vážne dôsledky pre život na Zemi, sú slabé. Väčšina dôkazov ukazuje naopak“ –  prof. em. Daniel Botkin, Dep. of Ecology, Evolution and Marine Biology, Univ. of California   - 16.10.2007,  Wall Street Journal „ Za posledných sto rokov sa oteplilo, avšak za posledných 50 nie významne. Dnes je chladnejšie ako pred 1000 rokmi. A vedeli ste, že za posledných 50 rokov došlo k poklesu frekvencie hurikánov?“ –  prof. Fred Singer, president Science and Environmental  P olicy Project  –www.sepp.org
„ Globálne otepľovanie je najvážnejší problém, ktorému dnes čelíme“ -  prof. Sir David King  - vedecký poradca Tonyho Blaira, 9.1. 2004,  BBC News „ ...život na Zemi nevyhynie. ...bude to však svet úplne odlišný od toho, v ktorom vznikli a prekvitali ľudské civilizácie za posledných niekoľko tisíc rokov“  -  prof. James Hansen, NASA Goddard Institute for Space Studies   -  15. 6. 2006 The New York Times Review Trochu kontroverzie…#2
Trvalo udržateľný rozvoj ,[object Object],[object Object],[object Object]
globálne otepľovanie... ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Veda  globálneho otepľovania  -  fakty a príčiny  #1 Sopka Pinatubo El Niňo V roku 2007 b ude  do vzduchu vypusten ých   ~ 9.2 miliárd ton fosílneho uhlíka (IPCC) , teda asi stonásobok v porovnaní s prirodzenou emisiou sopečnou činnosťou  Koncentrácia skleníkových plynov sa v atmosfére zvyšuj e  v dôsledku ľudskej činnosti – spaľovanie fosílnych palív (ropy, uhlia a zemného plynu), ako aj niektorých iných aktivít (banská činnosť, chov dobytka, pestovanie ryže ...) Zdroj:  http://cdiac.ornl.gov/trends/co2/contents.htm   Rast konc. CO2 od roku 1958, Mauna Loa   2007 – 383 ppm
#2 Podľa posledných výskumov sa zdá, že schopnosť oceánov viazať CO2 zo vzduchu sa znižuje ( Canadell et al., 2007, PNAS ). Podobný priebeh sa predpokladá aj na súši (viac:  www.GlobalCarbonProject.org ).  Roky Frakcia CO2, ktor ú pohltí vegetácia a oceán
#3 Zdroj:  http://www.cru.uea.ac.uk/cru/data/temperature/   ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],1992 - Pinatubo 1998 – El Nino
# 4 Glob álna teplota 450 000 rokov 100 rokov Koncentrácia   metánu Koncentrácia CO2 Zdroj:   Hansen, 3. 10. 2007 CO2 sa podieľa asi 60% na otepľovaní, zvyšok patrí hlavne metánu ( Shine and Sturges, Science, 2006 )
# 5 Zdroj: IPCC, 2007; kapitola paleoklimatológia – rozdielne výsledky rekonštrukcie minulej klímy sú ovplyvnené metodikou odhadov a použitými „proxy“ údajmi (tzv. Mannova krivka z r. 1999 sa považuje za menej spoľahlivú) Mann et al. 1999
# 6 Lockwood and Frohlich, 2007, Proc. R. Soc. A  –  článok je reakciou na film Velký podvod s globálnym otepľovaním Slnečná intenzita Zm ena teploty Minimálne od roku 1975 nedošlo k zvýšeniu slnečnej aktivity
#7 Zdroj: IPCC  2007 – Summary for Policymakers
#8 http://www.realclimate.org/index.php/archives/2007/10/cosmic-rays-don%e2%80%99t-die-so-easily/langswitch_lang/sk   Podľa rôznych zdrojov - kozmické žiarenie po roku 1985 mierne klesá
#9 Henrik Svensmark: Cosmoclimatology: a new theory emerges,  Astronomy and Geophysics, 2007 Vysoká korelácia nízkej oblačnosti ( < 3.2 km ) a kozmického žiarenia prichádzajúce zo Slnka Podľa IPCC (2007),  nie je dlhodobý trend oblačnosti , v atmosfére je ale vždy dostatok kondenzačných jadier Nízka oblačnosť je zakrývaná mrakmi vo vyšších vrstvách atmosféry Táto teória nevysvetľuje ochladzovanie stratosféry (ktoré je však v súlade s teóriou otepľovanie vplyvom CO2) Kozmické žiarenie Nízka oblačnosť
Zdroj:  NASA Earth observatory # 10 Teplo z miest? ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Veda globálneho otepľovania – dôsledky  #1 V roku 2007 bola zaznamenaná rekordná plocha topenia snehu v  polohách nad 2000 metrov  – zdroj NASA
11 Aug 1985 2 Sep 2005
Zdroj:  NASA Earth Observatory # 2 „ ...oblasť, na ktorej dochádza k topeniu snehu sa za posledných 30 rokov zvýšila o 30%“.  „Grónsko je jedna s najrýchlejšie sa otepľujúcich oblastí na svete,“ Dr. Konrad Steffen,  University of Colorado, Boulder, USA
# 3 Sez ónny výskyt „ľadovcových zemetrasení“  v Grónsku – najvyšší výskyt počas najteplejších mesiacov ( Ekstrom et al,  Science, 200 6 ) Zvyšujúci sa počet ľadovcových zemetrasení v rokoch 1993-2005. V roku 2005 sa roztopilo najviac ľadu v Grónsku od začiatku meraní (roky 2006 a 2007 tu nie sú zahrnuté)
# 4 Rozpad ľadovca Larsena B-12 v oblasti Západo-antarktického ľadovcového štítu v roku 2002 Zdroj: NASA Zdroj: Hansen
# 5 ,[object Object],[object Object],[object Object],September 1979-2007
# 6 K 16. 10. 2007 bol rozsa h ľadovej pokrývky v Arktíde o  3.2 mil km2  nižší, ako priemer za roky 1979-2000 Zdroj:  www.NSIDC.ORG VIDEO  ( www.UCAR.edu , Holland et al. GLR, 2006 )  –  Ar ktída bez ľadu do roku 2040   Plávajúci ľad má vysokú odrazivosť (albedo), zatiaľ čo voda väčšinu slnečného žiarenia pohltí – zvýšená rýchlosť otepľovania v polárnych oblastiach
# 7 Modely vs. pozorovania – všetky  (doteraj šie )  modely podhodnocujú rýchlosť topenia arktického ľadu (Zdroj: www.PolarCat.no) ??? 2007
# 8 Zdroj:  www.NSIDC.ORG
# 9 Zdroj: The Future oceans – Warming up, Rising high, turning sour – Special report 2006  Podľa posledných údajov sa zdá, že nárast morskej hladiny bude rýchlejší ako sa predpokladá v IPCC 200 1  – t.j.  18 až  59  cm  do roku 2100 – proces topenia nie je lineárny, podľa niektorých vedcov môže byť nárast až  1-2 metre  (rast hladiny svetového oceánu je zložený z teplotnej dilatácie vody a z prítoku vody z roztopených ľadovcov) V minulosti bol nárast morskej hladiny aj  5m/storočie  ( Clark et al. 2004 ) Zdroj:Brooks et al, 2006
# 10 Zdroj:  National Geographic Permafrost (trvalo zamrznutá pôda, najmä v oblastiach Severnej Ameriky a Sibíri) môže pri pokračujúcom topení uvoľniť do atmosféry veľké množstvo CO2 a CH4. Podľa súčastných odhadov sa v zamrznutom permafroste (a najmä vo vrstvách pod ním) nachádza až okolo 500 miliárd ton uhlíku (CO2 a CH4) – tj.  ~ 2/3 množstva uhlíku v dnešnej atmosfére ( Zimov et al. 2006, Science )
# 11 Zdroj: Ryan Danby ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Použitím 3D klimatického modelu sa zistilo, že lesy v tropických oblastiach Zem  ochladzujú  (výpar), a lesy v severných polohách Zem  otepľujú  (najmä v dôsledku nižšieho albeda) ( Caldeira et al. 2007, PNAS )
# 12 “ Opit ý les - Aljaška ” Zdroj:  http://people.sinclair.edu/phylliswilliams/Alaska/drunken%20forest.jpg
# 13 Od roku 1987 bolo viac ako 4 mili ó ny akrov  smrekov na Aljaške poškodených kôrovc om  ( Dendroctonus rufipennis ) – > posun vegeta čných zón na sever Podľa niektorých štúdií (napr.  Levis et al. 2000, J. Clim. ) môže posun lesa výrazne ovplyvniť otepľovanie – o 1.1 – 1.6°C do roku 2100.  Zdroj:  www.worldviewofglobalwarming.org
# 14 Austrália, štát Viktória - 2007 Východné Rusko - 2003 USA – trend lesných požiarov Westerling et al., 2006, Science  – skoršie topenie snehu a vyššie priemerné teploty zvyšujú  rozsah  požiarov na západe USA Zdroj grafu:  http://www.nifc.gov/fire_info/nfn.htm Kanada  – trend lesných požiarov Gillett and Weaver , 200 4 ,  GRL  –  “zmeny priemern ých teplôt vysvetľujú väščinu variability v ploche lesných požiarov ” Zdroj grafu:  Gillett and Weaver, Detecting the effect of climate change on Canadian forest fires 2004
# 15 „ Ak by sme mali požiar o rozlohe 100 000 akrov pred desiatimi rokmi, bol by to obrovský požiar. Jeden alebo dva také požiare počas jednej sezóny by boli nezvyčajné.  Dnes pre nás 200 000 akrový požiar znamená iba ďalší deň v práci....“  „ ...jeden z najhorších požiarov tento rok mal viac ako 600 000 akrov.“ „ podľa analýz letokruhov je západ USA najteplejší za  posledných 1000 rokov .  Bol zaznamenaný dramatický nárast lesných požiarov v horách vo vyšších polohách“ hovorí  Swetnam , z University of Arizona.  CBS News, 22 Okt. 2007
# 16 Zdroj: www.NOAA.gov, 22. okt. 2007 – požiare v Kalifornii sa už vyskytujú celoročne
# 17 Priestorová distribúcia zmien vo výskyte sucha – na základe „Palmerovho indexu“ (IPCC, 2007) Výrazne suchšie sú oblasti Sahelu, ale aj Južná Európa, či východná Austrália  Sucho jednoznačne súvisí s otepľovaním, pretože pri rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu je pri vyššej teplote vzduchu vyšší sýtostný doplnok Od roku 1900 je svet „suchší“  a rýchlosť  vysušovania  sa zrýchľuje
# 18 Zdroj:  Dartmouth flood observatory Rok 2003 bol v globále suchý! (Okt. 2007) ,[object Object],[object Object]
Povrchová teplota oceánov aug-okt  ( v kľúčových oblastiach ) Maximum  PDI  búrok v Atalantiku r 2 =0.83  od  1970 (83%  korelácia ) # 19 Intenzita hurikánov narastá so zvyšovaním teploty povrchových vôd oceánov Zdroj:  Kerry Emanuel, 2006, MIT Teplota Power Dissipation Index (PDI)
# 20 Tropický cyklón Gonu, najsilnejší v histórii Arabského polostrova (od roku 1945) Zdroj: NOAA, 5. júna 2007
Dôsledky   - Slovensko Od r. 1900 sa do r. 2000  zvýšila priemerná ročná teplota  o 1.1°C, zatiaľ čo  úhrn zrážok sa znížil  o 5.6%.  Na južnom Slovensku je pokles zrážok výraznejší (aj o viac ako 10%), na severnom a severo-východnom Slovensku je nárast úhrnov zrážok asi do 3% (Lapin 2005 a 2007) Aktuálny extrém teploty z roku 2007, podobný sme zaznamenali aj v období máj až august 2003
... stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov (SP) Čo je potrebné urobiť? ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Podľa posledných výskumov je potrebné udržať max. koncentráciu  450 ppm CO2  ––– >  nárast globálnej teploty menej ako  2 °C ,  Zdroj  grafu :  Raupach et al. 2007, PNAS ???? 2006 2005 200 7
Krajiny s najvyššou spotrebou odmietli pristúpiť ku Kyóto protokolu  Weaver et al. 2007, Geophysical Research Letters  Je potrebné zníženie globálnych emisií o  90%  +  od č erp á vanie  CO2 zo vzduchu  do roku 2050     oteplenie menej ako o 2°C Zdroj: NewScientist, Wikipedia Č R SR Čína
Najrýchlejšie rastú emisie skleníkových plynov v rozvojových krajinách (Zdroj: EPA) V roku 2006  vzrástli  v Číne emisie skleníkových plynov o 8.7%, v USA  klesli  o 1.4% a v EU zostali nezmenené (oproti roku 2005) (Zdroj: EIA) Čína zabezpečuje  ~1 /2 svetovej ťažby uhlia,  ~ 2-3% globálnych emisií CO2 pochádza zo „spontánnych požiarov“ uhlia  „ Čína a India sa potrebujú vydať inou cestou a vytvoriť technológie s nízkou spotrebou CO2. “ Rajendra Pachauri,  predseda IPCC, 22. Okt. 2007, Reuters Predpove ď vývoja spotreby energie do roku 2030 (Zdroj: EIA, 2007)
Úspešná energetická stratégia Ekonomické požiadavky Úspešne zaistiť palivá a energie pre základné potreby a  ekonomický rast Ekologické požiadavky Vyhnúť sa jadrovým nehodám a odpadom Limitovať vplyv výroby a spotreby energie na globálnu klimatickú zmenu (Medzi)národné bezpečnostné požiadavky Minimalizovať nebezpečenstvá konfliktov pri zdrojoch ropy a plynu Vyhnúť sa šíreniu jadrových zbraní  z jadrovej technológie Zvýšiť bezpečnosť energetických systémov proti teroristickým útokom Podľa  Holdren, 2006, The Energy Innovation Imperative : A ddressing Oil Dependence, Climate Change, and Other 21st Century Energy Challenges
Najväčšie energetické výzvy ,[object Object],Rieš e nie týchto výziev je enormné už len z pohľadu  samotn ých rozvinutých zemí.  Ich úspešné riešenie vyžaduje, aby sa  každý zapojil adekvátne svojim možnostiam , pretože trh s ropou a aj podnebie sú  globálne .
[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Perspektívy Avoiding Dangerous Climate Change ©Cambridge University Press (2006).
Možnosti riešenia ,[object Object],[object Object],[object Object]
Geo-engineering ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],Napr. metóda „vesmírnych zrkadiel“, „umelých sopiek“, „fertilizácia oceánov“
Odstraňovanie existujúceho CO2  ,[object Object],[object Object],[object Object],Metódy s obmedzenou účinnosťou Plánuje sa výstavba obrovských „odsávačov“ CO2
Znižovanie emisií CO2  Technológia „Carbon Capture and storage“ Prvý projekt na dlhodobé uskladňovanie CO2 do zeme – v rokoch 1996-2005 bolo uskladnených asi 7 mil. ton CO2. (asi 10% dennej globálnej produkcie CO2). Doba bezpečného uskladnenia je min. 100 000 rokov ( pravdepodobne až 1 mil. rokov)  Táto technológia zdražuje energiu získanú z uhlia asi o 60-70% v prípade nových elektrární a asi o 100% v prípade existujúcich elektrární
Analýza: Dokážu  (konvenčné) alternatívne zdroje energie zabezpečiť dostatok energie? ,[object Object],[object Object],[object Object]
Veterná energia ZDROJ: http://www.ifnotwind.org/default.shtml Množstvo mýtov – veterné turbíny sú „hlučné“, „škaredé“, „nebezpečné“, znižujú „turistickú atraktivitu“, „ohrozujú populáciu vtákov“ produkujú energiu iba „malý zlomok“ počas svojej existencie, sú „nadmerne dotované“, sú „neefektívne“ a  „nespoľahlivé“ MacKay:  Pri pokrytí 10 %  územia GB modernými turbínami v oblastiach s najsilnejším vetrom dokáže veterná energia zabezpečiť  1/3 energie potrebnej pre jazdenie autom 100 km/deň/obyvateľa
Solárna (tepelná) energia – ohrev vody MacKay : Pri pokrytí 12 m2 strechy s južnou orientáciou a 50% efektivite prenosu tepla – získame asi  18%  energie spotrebovanej pri jazde autom. Najväčší potenciál v subtropických oblastiach s nízkou oblačnosťou
Solárna  (fotovoltaická) energia – elektrická energia MacKay : Pri pokrytí 12 m2 strechy s južnou orientáciou a 20% efektivite prenosu energie (lacnejšie panely majú 10% úč., teor. úč. je 60%) získame asi  7%  energie spotrebovanej pri jazde autom  Utópia : Pri pokrytí 10% územia GB (400m2/osoba) solárnymi panelmi s 12% ef. pokryjeme  85%  spotreby jazdy autom V roku 2003 vzrástla produkcia solárnych panelov o 32%.  ( Jiménez V,  Earth Policy Institute ) V roku 2004 a 2005 až o 60% (do úvahy ale treba brať obmedzené zásoby minerálov potrebných pre výrobu solárnych panelov - http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/ ) (Silicon shortage stalls solar, Gartner, J. WIRED, 2005)
Sumarizácia (GB) – potenciál obnoviteľných zdrojov Solárna fotovoltaická (farma) – 50% Biomasa (20%) Veterná energia – (16%) Pobrežná veterná energia (13%) Prílivová energia (11%) Solárna tepelná (domy) – (10%) Solárna fotovoltaická (domy) (10%) Vodná energia (1.6%)  Energia vĺn (1.3%) Spolu – 133% -  utópia   Celková spotreba energie (GB) – doprava, bývanie (120kWh/d) Vietor 20 kWh/d Sol.tep 12m2 12 kWh/d FV, 12m2: 5 Vodná:  2 Vietor pobrežie mora 16 kWh/d Vlny: 2 Príliv 14 kWh/d Geoterm: 2 Vietor Hlb. moria 32 kWh/d Fotovolt. Farma (400m2) 60  kWh/d
Biopalivá Johnston and Holloway:  Environmental Science & Technology A Global Comparison of National Biodiesel Production Potentials, 2007, in press .  www.sage.wisc.edu/energy/ University of Wisconsin-Madison  Ako nevhodné plodiny pre získavanie bionafty sa javia  kukurica  a  repka olejná ,  ktoré produkujú N 2 0 – oxid dusný, 300 krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2 (Crutzen et al.  Atmos. Chem. Phys, 2007 ) Dr. Dave Reay, z University of Edinburgh aplikoval výsledky  štúdie a vypočítal, že ak sa uskutoční plánované  7-násobné zvýšenie  plochy pre kukuricu do roku 2022, ako to navrhuje americký senát, emisie skleníkových plynov z dopravy sa  zvýšia asi o 6%.   Dnes je podiel bionafty v EU  ~2% pohonn ých hmôt, plán je podiel  ~10 % do r. 2010
Riasy? ,[object Object],[object Object],[object Object],Zdroj:  NewScientist
Iné možnosti využitia OZE a iné riešenia ,[object Object],[object Object],[object Object],[object Object],[object Object]
Moran et al., Ecological Economics,  okt  2007 Smerom k trvalej (ne)udržateľnosti..?   HDI (0-1) – priemerná dĺžka života, gramotnosť, vzdelanie, HDP/obyvateľa Počet planét potrebných pre životný štýl daného štátu (kontinentu)
Overshoot: The Ecological Basis of Revolutionary Change, Catton, 1980 Kapacita plan éty Zem Spotreba ľudstva Od roku 1961 najviac vzrástla „uhlíková ekologická stopa“ – až  6-násobne  a zodpovedá asi za 50% celkovej ekologickej stopy. Zdroj:  Global Footprint Network
Globálne otepľovanie – problém spoločenský? Kľúčová otázka by mohla znieť:  „ Môže vzniknúť  nová forma , alebo formy spoločenskej organizácie, ktorá by dovoľovala existovať ľuďom prosperovať v rámci prirodzenej variability (eko)systémov Zeme, alebo budú takéto  zmeny v spoločenskom usporiadaní doprevádzané prekročením kritických hraníc Zeme ?“ ( Lewis, 2005, Phil. Trans. R. Soc. B )
Riešenie...? Jared Diamond, 2004 Kolaps civilizácií v minulosti mal mnoho príčin Spoločným znakom všetkých však bol príliš vysoký počet ľudí vzhľadom na dostupné zdroje energie… Doteraj šie snahy o zníženie emisií, alebo dokonca aspoň o obmedzenie ich rastu zlyhali (Victor, D.  The Collapse of the Kyoto Protocol and the Struggle to Slow Global Warming  (Princeton Univ. Press, New Jersey, 2001) Of the Kyoto protocol
????????? ???
Ďakujem za pozornosť!

More Related Content

Viewers also liked

Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010oikos Bratislava
 
Stanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognózaStanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognózaoikos Bratislava
 
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze   Nové Druhy ZdrojovPerspektíVy Oze   Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojovoikos Bratislava
 
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovaniaVedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovaniaoikos Bratislava
 
Trvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý RozvojTrvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý Rozvojoikos Bratislava
 
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich UplatneniObnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatnenioikos Bratislava
 
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna EnergiaVeterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energiaoikos Bratislava
 
Energetická Bezpečnosť S R
Energetická Bezpečnosť  S REnergetická Bezpečnosť  S R
Energetická Bezpečnosť S Roikos Bratislava
 
The british cycling economy
The british cycling economyThe british cycling economy
The british cycling economyoikos Bratislava
 
Marketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvojMarketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvojoikos Bratislava
 
Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kay
Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kayObnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kay
Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kayoikos Bratislava
 
oikos St. Gallen History
oikos St. Gallen Historyoikos St. Gallen History
oikos St. Gallen Historyjohannesangeli
 

Viewers also liked (17)

Prezentácia
Prezentácia Prezentácia
Prezentácia
 
Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010Oikos International newsletter July 2010
Oikos International newsletter July 2010
 
Stanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognózaStanek ekonomická prognóza
Stanek ekonomická prognóza
 
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze   Nové Druhy ZdrojovPerspektíVy Oze   Nové Druhy Zdrojov
PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov
 
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovaniaVedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
Vedecky sprievodca skepticizmu globalneho oteplovania
 
Oikos prezentácia
Oikos prezentáciaOikos prezentácia
Oikos prezentácia
 
Trvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý RozvojTrvalo UdržAteľNý Rozvoj
Trvalo UdržAteľNý Rozvoj
 
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich UplatneniObnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
Obnovitelne Zdroje Energie v CR A Moznosti Jejich Uplatneni
 
Vodná Energia
Vodná EnergiaVodná Energia
Vodná Energia
 
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna EnergiaVeterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia
 
Kompostovanie brozura
Kompostovanie brozuraKompostovanie brozura
Kompostovanie brozura
 
Biomasa Ako Zdroj Energie
Biomasa Ako Zdroj EnergieBiomasa Ako Zdroj Energie
Biomasa Ako Zdroj Energie
 
Energetická Bezpečnosť S R
Energetická Bezpečnosť  S REnergetická Bezpečnosť  S R
Energetická Bezpečnosť S R
 
The british cycling economy
The british cycling economyThe british cycling economy
The british cycling economy
 
Marketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvojMarketing a udrzatelny rozvoj
Marketing a udrzatelny rozvoj
 
Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kay
Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kayObnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kay
Obnoviteľné zdroje energie - s chladnou hlavou - david j. c. mac kay
 
oikos St. Gallen History
oikos St. Gallen Historyoikos St. Gallen History
oikos St. Gallen History
 

Recently uploaded

Slavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdeš
Slavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdešSlavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdeš
Slavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdešIndicia
 
Jarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmete
Jarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmeteJarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmete
Jarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmeteIndicia
 
Miroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodiny
Miroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodinyMiroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodiny
Miroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodinyIndicia
 
Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...
Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...
Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...Indicia
 
Anna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvyku
Anna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvykuAnna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvyku
Anna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvykuIndicia
 
Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...
Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...
Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...Indicia
 
Daniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámky
Daniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámkyDaniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámky
Daniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámkyIndicia
 
Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...
Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...
Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...Indicia
 

Recently uploaded (8)

Slavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdeš
Slavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdešSlavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdeš
Slavomír Lichvár - Učíme pre život 2024: Pomaly ďalej zájdeš
 
Jarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmete
Jarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmeteJarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmete
Jarmila Janisková: Priebežné hodnotenie v predmete
 
Miroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodiny
Miroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodinyMiroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodiny
Miroslava Konrádová: Lesson study - analýza hodiny
 
Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...
Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...
Daniela Hrončová: Tvoríme vonku aj vo vnútri, učíme sa zodpovednosti voči živ...
 
Anna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvyku
Anna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvykuAnna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvyku
Anna Jančová_Učíme pre život 2024: Sila zvyku
 
Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...
Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...
Ondrej Székely, Ján Ban, Zuzana Kotvanová: Peermentoring ako nástroj rozvoja ...
 
Daniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámky
Daniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámkyDaniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámky
Daniel Bútora: Tri plus jedna záverečné poznámky
 
Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...
Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...
Paulína Krivosudská: Aktuálny stav zavádzania kurikulárnej reformy v základno...
 

GlobáLne OtepľOvanie A Energia

  • 1. Globálne otepľovanie, trvalo udržateľný rozvoj a e nergia pre bu dúcnosť Bratislava, 14.11. 2007 Alexander Ač, Ústav Systémové Biologie a Ekologie, AVČR, BRNO Prof. Milan Lapin, FMFI, Univerzita Komenského, Bratislava
  • 2.
  • 3. Trochu kontroverzie…#1 „ V rozpore s posledn ými správami, dôkazy, že globálne otepľovanie bude mať vážne dôsledky pre život na Zemi, sú slabé. Väčšina dôkazov ukazuje naopak“ – prof. em. Daniel Botkin, Dep. of Ecology, Evolution and Marine Biology, Univ. of California - 16.10.2007, Wall Street Journal „ Za posledných sto rokov sa oteplilo, avšak za posledných 50 nie významne. Dnes je chladnejšie ako pred 1000 rokmi. A vedeli ste, že za posledných 50 rokov došlo k poklesu frekvencie hurikánov?“ – prof. Fred Singer, president Science and Environmental P olicy Project –www.sepp.org
  • 4. „ Globálne otepľovanie je najvážnejší problém, ktorému dnes čelíme“ - prof. Sir David King - vedecký poradca Tonyho Blaira, 9.1. 2004, BBC News „ ...život na Zemi nevyhynie. ...bude to však svet úplne odlišný od toho, v ktorom vznikli a prekvitali ľudské civilizácie za posledných niekoľko tisíc rokov“ - prof. James Hansen, NASA Goddard Institute for Space Studies - 15. 6. 2006 The New York Times Review Trochu kontroverzie…#2
  • 5.
  • 6.
  • 7. Veda globálneho otepľovania - fakty a príčiny #1 Sopka Pinatubo El Niňo V roku 2007 b ude do vzduchu vypusten ých ~ 9.2 miliárd ton fosílneho uhlíka (IPCC) , teda asi stonásobok v porovnaní s prirodzenou emisiou sopečnou činnosťou Koncentrácia skleníkových plynov sa v atmosfére zvyšuj e v dôsledku ľudskej činnosti – spaľovanie fosílnych palív (ropy, uhlia a zemného plynu), ako aj niektorých iných aktivít (banská činnosť, chov dobytka, pestovanie ryže ...) Zdroj: http://cdiac.ornl.gov/trends/co2/contents.htm Rast konc. CO2 od roku 1958, Mauna Loa 2007 – 383 ppm
  • 8. #2 Podľa posledných výskumov sa zdá, že schopnosť oceánov viazať CO2 zo vzduchu sa znižuje ( Canadell et al., 2007, PNAS ). Podobný priebeh sa predpokladá aj na súši (viac: www.GlobalCarbonProject.org ). Roky Frakcia CO2, ktor ú pohltí vegetácia a oceán
  • 9.
  • 10. # 4 Glob álna teplota 450 000 rokov 100 rokov Koncentrácia metánu Koncentrácia CO2 Zdroj: Hansen, 3. 10. 2007 CO2 sa podieľa asi 60% na otepľovaní, zvyšok patrí hlavne metánu ( Shine and Sturges, Science, 2006 )
  • 11. # 5 Zdroj: IPCC, 2007; kapitola paleoklimatológia – rozdielne výsledky rekonštrukcie minulej klímy sú ovplyvnené metodikou odhadov a použitými „proxy“ údajmi (tzv. Mannova krivka z r. 1999 sa považuje za menej spoľahlivú) Mann et al. 1999
  • 12. # 6 Lockwood and Frohlich, 2007, Proc. R. Soc. A – článok je reakciou na film Velký podvod s globálnym otepľovaním Slnečná intenzita Zm ena teploty Minimálne od roku 1975 nedošlo k zvýšeniu slnečnej aktivity
  • 13. #7 Zdroj: IPCC 2007 – Summary for Policymakers
  • 15. #9 Henrik Svensmark: Cosmoclimatology: a new theory emerges, Astronomy and Geophysics, 2007 Vysoká korelácia nízkej oblačnosti ( < 3.2 km ) a kozmického žiarenia prichádzajúce zo Slnka Podľa IPCC (2007), nie je dlhodobý trend oblačnosti , v atmosfére je ale vždy dostatok kondenzačných jadier Nízka oblačnosť je zakrývaná mrakmi vo vyšších vrstvách atmosféry Táto teória nevysvetľuje ochladzovanie stratosféry (ktoré je však v súlade s teóriou otepľovanie vplyvom CO2) Kozmické žiarenie Nízka oblačnosť
  • 16.
  • 17. Veda globálneho otepľovania – dôsledky #1 V roku 2007 bola zaznamenaná rekordná plocha topenia snehu v polohách nad 2000 metrov – zdroj NASA
  • 18. 11 Aug 1985 2 Sep 2005
  • 19. Zdroj: NASA Earth Observatory # 2 „ ...oblasť, na ktorej dochádza k topeniu snehu sa za posledných 30 rokov zvýšila o 30%“. „Grónsko je jedna s najrýchlejšie sa otepľujúcich oblastí na svete,“ Dr. Konrad Steffen, University of Colorado, Boulder, USA
  • 20. # 3 Sez ónny výskyt „ľadovcových zemetrasení“ v Grónsku – najvyšší výskyt počas najteplejších mesiacov ( Ekstrom et al, Science, 200 6 ) Zvyšujúci sa počet ľadovcových zemetrasení v rokoch 1993-2005. V roku 2005 sa roztopilo najviac ľadu v Grónsku od začiatku meraní (roky 2006 a 2007 tu nie sú zahrnuté)
  • 21. # 4 Rozpad ľadovca Larsena B-12 v oblasti Západo-antarktického ľadovcového štítu v roku 2002 Zdroj: NASA Zdroj: Hansen
  • 22.
  • 23. # 6 K 16. 10. 2007 bol rozsa h ľadovej pokrývky v Arktíde o 3.2 mil km2 nižší, ako priemer za roky 1979-2000 Zdroj: www.NSIDC.ORG VIDEO ( www.UCAR.edu , Holland et al. GLR, 2006 ) – Ar ktída bez ľadu do roku 2040 Plávajúci ľad má vysokú odrazivosť (albedo), zatiaľ čo voda väčšinu slnečného žiarenia pohltí – zvýšená rýchlosť otepľovania v polárnych oblastiach
  • 24. # 7 Modely vs. pozorovania – všetky (doteraj šie ) modely podhodnocujú rýchlosť topenia arktického ľadu (Zdroj: www.PolarCat.no) ??? 2007
  • 25. # 8 Zdroj: www.NSIDC.ORG
  • 26. # 9 Zdroj: The Future oceans – Warming up, Rising high, turning sour – Special report 2006 Podľa posledných údajov sa zdá, že nárast morskej hladiny bude rýchlejší ako sa predpokladá v IPCC 200 1 – t.j. 18 až 59 cm do roku 2100 – proces topenia nie je lineárny, podľa niektorých vedcov môže byť nárast až 1-2 metre (rast hladiny svetového oceánu je zložený z teplotnej dilatácie vody a z prítoku vody z roztopených ľadovcov) V minulosti bol nárast morskej hladiny aj 5m/storočie ( Clark et al. 2004 ) Zdroj:Brooks et al, 2006
  • 27. # 10 Zdroj: National Geographic Permafrost (trvalo zamrznutá pôda, najmä v oblastiach Severnej Ameriky a Sibíri) môže pri pokračujúcom topení uvoľniť do atmosféry veľké množstvo CO2 a CH4. Podľa súčastných odhadov sa v zamrznutom permafroste (a najmä vo vrstvách pod ním) nachádza až okolo 500 miliárd ton uhlíku (CO2 a CH4) – tj. ~ 2/3 množstva uhlíku v dnešnej atmosfére ( Zimov et al. 2006, Science )
  • 28.
  • 29. # 12 “ Opit ý les - Aljaška ” Zdroj: http://people.sinclair.edu/phylliswilliams/Alaska/drunken%20forest.jpg
  • 30. # 13 Od roku 1987 bolo viac ako 4 mili ó ny akrov smrekov na Aljaške poškodených kôrovc om ( Dendroctonus rufipennis ) – > posun vegeta čných zón na sever Podľa niektorých štúdií (napr. Levis et al. 2000, J. Clim. ) môže posun lesa výrazne ovplyvniť otepľovanie – o 1.1 – 1.6°C do roku 2100. Zdroj: www.worldviewofglobalwarming.org
  • 31. # 14 Austrália, štát Viktória - 2007 Východné Rusko - 2003 USA – trend lesných požiarov Westerling et al., 2006, Science – skoršie topenie snehu a vyššie priemerné teploty zvyšujú rozsah požiarov na západe USA Zdroj grafu: http://www.nifc.gov/fire_info/nfn.htm Kanada – trend lesných požiarov Gillett and Weaver , 200 4 , GRL – “zmeny priemern ých teplôt vysvetľujú väščinu variability v ploche lesných požiarov ” Zdroj grafu: Gillett and Weaver, Detecting the effect of climate change on Canadian forest fires 2004
  • 32. # 15 „ Ak by sme mali požiar o rozlohe 100 000 akrov pred desiatimi rokmi, bol by to obrovský požiar. Jeden alebo dva také požiare počas jednej sezóny by boli nezvyčajné. Dnes pre nás 200 000 akrový požiar znamená iba ďalší deň v práci....“ „ ...jeden z najhorších požiarov tento rok mal viac ako 600 000 akrov.“ „ podľa analýz letokruhov je západ USA najteplejší za posledných 1000 rokov . Bol zaznamenaný dramatický nárast lesných požiarov v horách vo vyšších polohách“ hovorí Swetnam , z University of Arizona. CBS News, 22 Okt. 2007
  • 33. # 16 Zdroj: www.NOAA.gov, 22. okt. 2007 – požiare v Kalifornii sa už vyskytujú celoročne
  • 34. # 17 Priestorová distribúcia zmien vo výskyte sucha – na základe „Palmerovho indexu“ (IPCC, 2007) Výrazne suchšie sú oblasti Sahelu, ale aj Južná Európa, či východná Austrália Sucho jednoznačne súvisí s otepľovaním, pretože pri rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu je pri vyššej teplote vzduchu vyšší sýtostný doplnok Od roku 1900 je svet „suchší“ a rýchlosť vysušovania sa zrýchľuje
  • 35.
  • 36. Povrchová teplota oceánov aug-okt ( v kľúčových oblastiach ) Maximum PDI búrok v Atalantiku r 2 =0.83 od 1970 (83% korelácia ) # 19 Intenzita hurikánov narastá so zvyšovaním teploty povrchových vôd oceánov Zdroj: Kerry Emanuel, 2006, MIT Teplota Power Dissipation Index (PDI)
  • 37. # 20 Tropický cyklón Gonu, najsilnejší v histórii Arabského polostrova (od roku 1945) Zdroj: NOAA, 5. júna 2007
  • 38. Dôsledky - Slovensko Od r. 1900 sa do r. 2000 zvýšila priemerná ročná teplota o 1.1°C, zatiaľ čo úhrn zrážok sa znížil o 5.6%. Na južnom Slovensku je pokles zrážok výraznejší (aj o viac ako 10%), na severnom a severo-východnom Slovensku je nárast úhrnov zrážok asi do 3% (Lapin 2005 a 2007) Aktuálny extrém teploty z roku 2007, podobný sme zaznamenali aj v období máj až august 2003
  • 39.
  • 40. Krajiny s najvyššou spotrebou odmietli pristúpiť ku Kyóto protokolu Weaver et al. 2007, Geophysical Research Letters Je potrebné zníženie globálnych emisií o 90% + od č erp á vanie CO2 zo vzduchu do roku 2050  oteplenie menej ako o 2°C Zdroj: NewScientist, Wikipedia Č R SR Čína
  • 41. Najrýchlejšie rastú emisie skleníkových plynov v rozvojových krajinách (Zdroj: EPA) V roku 2006 vzrástli v Číne emisie skleníkových plynov o 8.7%, v USA klesli o 1.4% a v EU zostali nezmenené (oproti roku 2005) (Zdroj: EIA) Čína zabezpečuje ~1 /2 svetovej ťažby uhlia, ~ 2-3% globálnych emisií CO2 pochádza zo „spontánnych požiarov“ uhlia „ Čína a India sa potrebujú vydať inou cestou a vytvoriť technológie s nízkou spotrebou CO2. “ Rajendra Pachauri, predseda IPCC, 22. Okt. 2007, Reuters Predpove ď vývoja spotreby energie do roku 2030 (Zdroj: EIA, 2007)
  • 42. Úspešná energetická stratégia Ekonomické požiadavky Úspešne zaistiť palivá a energie pre základné potreby a ekonomický rast Ekologické požiadavky Vyhnúť sa jadrovým nehodám a odpadom Limitovať vplyv výroby a spotreby energie na globálnu klimatickú zmenu (Medzi)národné bezpečnostné požiadavky Minimalizovať nebezpečenstvá konfliktov pri zdrojoch ropy a plynu Vyhnúť sa šíreniu jadrových zbraní z jadrovej technológie Zvýšiť bezpečnosť energetických systémov proti teroristickým útokom Podľa Holdren, 2006, The Energy Innovation Imperative : A ddressing Oil Dependence, Climate Change, and Other 21st Century Energy Challenges
  • 43.
  • 44.
  • 45.
  • 46.
  • 47.
  • 48. Znižovanie emisií CO2 Technológia „Carbon Capture and storage“ Prvý projekt na dlhodobé uskladňovanie CO2 do zeme – v rokoch 1996-2005 bolo uskladnených asi 7 mil. ton CO2. (asi 10% dennej globálnej produkcie CO2). Doba bezpečného uskladnenia je min. 100 000 rokov ( pravdepodobne až 1 mil. rokov) Táto technológia zdražuje energiu získanú z uhlia asi o 60-70% v prípade nových elektrární a asi o 100% v prípade existujúcich elektrární
  • 49.
  • 50. Veterná energia ZDROJ: http://www.ifnotwind.org/default.shtml Množstvo mýtov – veterné turbíny sú „hlučné“, „škaredé“, „nebezpečné“, znižujú „turistickú atraktivitu“, „ohrozujú populáciu vtákov“ produkujú energiu iba „malý zlomok“ počas svojej existencie, sú „nadmerne dotované“, sú „neefektívne“ a „nespoľahlivé“ MacKay: Pri pokrytí 10 % územia GB modernými turbínami v oblastiach s najsilnejším vetrom dokáže veterná energia zabezpečiť 1/3 energie potrebnej pre jazdenie autom 100 km/deň/obyvateľa
  • 51. Solárna (tepelná) energia – ohrev vody MacKay : Pri pokrytí 12 m2 strechy s južnou orientáciou a 50% efektivite prenosu tepla – získame asi 18% energie spotrebovanej pri jazde autom. Najväčší potenciál v subtropických oblastiach s nízkou oblačnosťou
  • 52. Solárna (fotovoltaická) energia – elektrická energia MacKay : Pri pokrytí 12 m2 strechy s južnou orientáciou a 20% efektivite prenosu energie (lacnejšie panely majú 10% úč., teor. úč. je 60%) získame asi 7% energie spotrebovanej pri jazde autom Utópia : Pri pokrytí 10% územia GB (400m2/osoba) solárnymi panelmi s 12% ef. pokryjeme 85% spotreby jazdy autom V roku 2003 vzrástla produkcia solárnych panelov o 32%. ( Jiménez V, Earth Policy Institute ) V roku 2004 a 2005 až o 60% (do úvahy ale treba brať obmedzené zásoby minerálov potrebných pre výrobu solárnych panelov - http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/ ) (Silicon shortage stalls solar, Gartner, J. WIRED, 2005)
  • 53. Sumarizácia (GB) – potenciál obnoviteľných zdrojov Solárna fotovoltaická (farma) – 50% Biomasa (20%) Veterná energia – (16%) Pobrežná veterná energia (13%) Prílivová energia (11%) Solárna tepelná (domy) – (10%) Solárna fotovoltaická (domy) (10%) Vodná energia (1.6%) Energia vĺn (1.3%) Spolu – 133% - utópia Celková spotreba energie (GB) – doprava, bývanie (120kWh/d) Vietor 20 kWh/d Sol.tep 12m2 12 kWh/d FV, 12m2: 5 Vodná: 2 Vietor pobrežie mora 16 kWh/d Vlny: 2 Príliv 14 kWh/d Geoterm: 2 Vietor Hlb. moria 32 kWh/d Fotovolt. Farma (400m2) 60 kWh/d
  • 54. Biopalivá Johnston and Holloway: Environmental Science & Technology A Global Comparison of National Biodiesel Production Potentials, 2007, in press . www.sage.wisc.edu/energy/ University of Wisconsin-Madison Ako nevhodné plodiny pre získavanie bionafty sa javia kukurica a repka olejná , ktoré produkujú N 2 0 – oxid dusný, 300 krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2 (Crutzen et al. Atmos. Chem. Phys, 2007 ) Dr. Dave Reay, z University of Edinburgh aplikoval výsledky  štúdie a vypočítal, že ak sa uskutoční plánované 7-násobné zvýšenie plochy pre kukuricu do roku 2022, ako to navrhuje americký senát, emisie skleníkových plynov z dopravy sa zvýšia asi o 6%. Dnes je podiel bionafty v EU ~2% pohonn ých hmôt, plán je podiel ~10 % do r. 2010
  • 55.
  • 56.
  • 57. Moran et al., Ecological Economics, okt 2007 Smerom k trvalej (ne)udržateľnosti..? HDI (0-1) – priemerná dĺžka života, gramotnosť, vzdelanie, HDP/obyvateľa Počet planét potrebných pre životný štýl daného štátu (kontinentu)
  • 58. Overshoot: The Ecological Basis of Revolutionary Change, Catton, 1980 Kapacita plan éty Zem Spotreba ľudstva Od roku 1961 najviac vzrástla „uhlíková ekologická stopa“ – až 6-násobne a zodpovedá asi za 50% celkovej ekologickej stopy. Zdroj: Global Footprint Network
  • 59. Globálne otepľovanie – problém spoločenský? Kľúčová otázka by mohla znieť: „ Môže vzniknúť nová forma , alebo formy spoločenskej organizácie, ktorá by dovoľovala existovať ľuďom prosperovať v rámci prirodzenej variability (eko)systémov Zeme, alebo budú takéto zmeny v spoločenskom usporiadaní doprevádzané prekročením kritických hraníc Zeme ?“ ( Lewis, 2005, Phil. Trans. R. Soc. B )
  • 60. Riešenie...? Jared Diamond, 2004 Kolaps civilizácií v minulosti mal mnoho príčin Spoločným znakom všetkých však bol príliš vysoký počet ľudí vzhľadom na dostupné zdroje energie… Doteraj šie snahy o zníženie emisií, alebo dokonca aspoň o obmedzenie ich rastu zlyhali (Victor, D. The Collapse of the Kyoto Protocol and the Struggle to Slow Global Warming (Princeton Univ. Press, New Jersey, 2001) Of the Kyoto protocol