Successfully reported this slideshow.
We use your LinkedIn profile and activity data to personalize ads and to show you more relevant ads. You can change your ad preferences anytime.

Recenzia publik. prírodný kapitalizmus

978 views

Published on

  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

Recenzia publik. prírodný kapitalizmus

  1. 1. Recenzia publikácie:Hawken, P.- Lovins, A.- Lovinsová, L. H.: Přírodní kapitalismus. Praha : Mladáfronta, 2003, 480 s. Asi pred desiatimi rokmi si niekoľkí vedci v Amerike a Nemecku uvedomili, že zavýsledkami ich bádania, doplnenými štúdiami z celého sveta, sa začína črtať nový koncepthospodárenia ľudí. Rozpoznali rámec, ktorý môže byť všeobecne aktuálny pri hľadaníodpovedí na otázky o budúcnosti ľudstva, jeho prežití ako druhu a jeho rozvoji akokultúrneho spoločenstva. Produktom uceleného tímového spracovania idey o novom spôsobehospodárenia je rozsiahla práca s titulom Prírodný kapitalizmus a podtitulom: ako sa rodíďalšia priemyselná revolúcia. Tá bola publikovaná v českom preklade tri roky po jej prvomanglickom ( Natural Capitalism: Creating the Next Industrial Revolution) zverejnení. Je takvčas k úžitku aj slovenskej odbornej verejnosti. Predstavuje pôvodné, mnohorozmerne tvorivoprekvapivé dielo. Napĺňa sa ním Schumpeterov systémovo inovačný odkaz o príznakochhospodárenia ľudí, ktoré budú určujúce pre ich život v začínajúcom novom storočí. Azda väčšina ľudí prijíma pre dvadsiate prvé storočie ako nosnú ideu o informatickejbudúcnosti spoločnosti. Tú rozsievajú najmä optimizmom naplnení preberatelia cudzíchmyšlienok a premieňajú takmer na tabu. Trojica autorov Prírodného kapitalizmu hoprekročila. Osvojila si videnie nádejnej budúcnosti ľudstva v jej prírodovedne utvorenomzáklade. Je to obdoba myšlienky M. Mosného, ktorú vyslovil v jednej z diskusií v Klubeekonómov pri Ekonomickej univerzite v Bratislave. Jej poznatkovým obsahom je: „prírodetreba prv porozumieť a potom ju možno poprosiť, aby nám poslúžila.“ Je to vedomosť, žeprírode nie je možno vtískať ľudské dobro, ale v porozumení jej bohatstva a ohraničení,možno hľadať dobro pre ľudstvo. I preto, že príroda sa bez ľudského rodu zaobíde. Čoneznamená, že to platí v opačnom smere. Z uvedeného vychádzajú aj autori publikácie pri syntéze biologického(environmentálneho), sociálneho a hospodárskeho nahliadania na cestu do nádejnejceloplanetárnej budúcnosti ľudstva. Tú cestu jednoznačne rozpoznávajú a pomenúvajú akoďalšiu priemyselnú revolúciu. Možno v nej identifikovať novú logiku civilizačnejpodmienenosti. Je ňou postupnosť od prírodného kapitálu, cez sociálny kapitál ažk ekonomickému kapitálu. To ako protiklad oproti tradičnej predstave o závislosti sociálnejoblasti (nie kapitálu) od ekonomického kapitálu, v prostredí bohatých zdrojov prírodynekapitálovej povahy. Podľa uvedeného najužšie sú hospodárske javy ako zvláštna časťmohutnejších sociálnych javov a najväčšiu mohutnosť a silu majú prírodné javy. Mnohé nimi uvádzané fakty o začatí a očakávaní ďalších revolučných zmien v priemyslesvedčia o ich pôvode vo vede a jej podstatnom vplyve na budúci vývoj ľudstva. To všakautori v publikácii výraznejšie nevyjavili. Pozornosť sústreďujú prednostne na úžitky z vedyv podobe nových progresívnych technológií a techniky, ich vplyvu na obsah a princípyhospodárenia, spôsoby (politiky) jeho usporadúvania a regulovania, ako aj environmentálnyma sociálnym súvislostiam a následkom takýchto zmien. Publikácia je tak odborneneprehliadnuteľnou výpoveďou o možnej budúcnosti ľudstva. Argumentácia o zhoršujúcom sa vzťahu prírody a ľudí a o nádejnej odpovedi na takútotendenciu v podobe ďalšej priemyselnej revolúcie, je autormi rozložená na pätnásť kapitol.Prvá z nich predstavuje celkový hodnotiaci pohľad na konvenčné kapitalistické hospodáreniea náčrt štyroch princípov – stratégií jeho prebudovania na prírodofilné hospodárstvo. Posledná
  2. 2. kapitola je určitou rekapituláciou problémov, začiatkov uplatňovania nových prístupov avýzvou na transformáciu tradičného trhového hospodárstva. Druhá až štrnásta kapitola súvenované jednotlivým oblastiam problémov a riešení – automobilizmus, plytvanie so zdrojmi,stavebné nehnuteľnosti, odpad, vlákna, potrava, voda, klíma, ľudský kapitál a striedavo medzinimi aj otázkam: nových projektových a výrobných postupov, ich nákladovej zvládnutelnostia ako zväčšovať kapitál a vytvárať podmienky na ekonomicky, ale aj sociálne a ekologickyefektívny trh. Na konci publikácie je uvedený viac ako 400 titulový zoznam literatúry zovšetkých kontinentov sveta, žiaľ bez jediného odkazu na práce zo stredoeurópskeho regiónu.Koncept publikácie s orientáciou na trhové hospodárstvo, jeho ekologické a sociálnesúvislosti, sa javí na začiatku jej čítania ako zhodný s ústavnou proklamáciou atribútovhospodárstva Slovenskej republiky. Po jej preštudovaní bude asi zrejmé, že naše doterajšietransformačné a integračné hospodárske smerovanie je úplne iné, v porovnaní s poznatkovýmobsahom Prírodného kapitalizmu. Obdobný rozdiel možno vybadať aj vo vzťahu k obsahubežne vyznávanej učebnicovej hospodárskej náuky. Podľa Prírodného kapitalizmu, doterajší tradičný kapitalizmus je neudržateľnouúchylkou vývoja spoločnosti. To preto, že likviduje svoj kapitál a odmieta hodnotuprírodných zdrojov, prírodných živých systémov a ľudského (sociálno-kultúrneho) kapitálu.Následkom toho ubúda prírodný kapitál rýchlejšie ako sa zvyšuje blahobyt ľudí a zároveňjedna miliarda ľudí potrebuje prácu vôbec alebo nemá prácu, ktorá uživí ich rodiny. Príčinytoho autori vidia v zle navrhnutých obchodných systémoch, v neúmernom populačnom raste amárnivej spotrebe. Cieľom prestavby hospodárstva je blahobyt dosiahnutý zvyšujúcou sakvalitou služieb. Pritom pod službou autori rozumejú kvalitu dosahovaného úžitkuspotrebiteľom vo všeobecnosti a nie tendenciu mať viac, vlastniť väčší rozsah výrobkov.Moment vlastnenia vecí sa považuje za sekundárny, teda nefinálny a zavŕšenie účeluhospodárskeho diania sa rozumie v toku úžitkov – služieb. Napríklad nie vo vlastnení auta,ale v dosahovanej či poskytovanej mobilite. Zrekonštruovať doterajší hospodársky systém na prírodne a ľudsky udržateľný predpokladáuplatniť štyri nadväzujúce stratégie: radikálne zvýšenie účinnosti využívania prírodnéhokapitálu, uplatnenie princípov biologickej reprodukcie vo výrobe, obehu a finálnej spotrebe,hospodárenie založené na prúdení úžitkov (služieb) k spotrebiteľovi a investovanie doprírodného kapitálu. Ich implementáciou sa majú dosiahnuť prínosy, ktoré vo svojejvzájomnej komplementárnej podpore povedú k obnove a rozvoju prírodného kapitálu, a takk dlhodobej prírodne udržateľnej prítomnosti ľudského druhu na Zemi, ako aj k náprave škôdna sociálnom systéme a upevneniu jeho štruktúry. Spoločnou črtou čiastkových stratégií Prírodného kapitalizmu je transformácia správania saľudskej spoločnosti v jej planetárnom prostredí v prospech systémov podporujúcich životv jeho všetkých formách. To jasne naznačuje, že nastupujúci hospodársky rozmer ľudskéhojestvovania úplne prekračuje svoj doterajší disciplinárny teoretický rámec a v tom sarozhodujúco opiera o vedecké poznanie svojej prírodnej podstaty a jeho technickovedné –technologické a technické zužitkovanie. Nový rámec sa črtá aj z hľadiskaspoločenskovedného pri formulovaní hodnôt, cieľov a programov spoločnosti, organizovaní aregulovaní spoločenského života. Do popredia sa opäť, v príkrom rozpore so súčasnousociálnou kváziúspornosťou, dostáva význam občianskej informovanosti, participácie,kooperácie popri súťaži, solidárnosti, zdravia, rodiny, vzdelanosti, komunálnej iniciatívy, ažpo komunálny patriotizmus. Tradičný trhový hospodársky systém mnohé z nich narúša,poškodzuje a ničí. V Prírodnom kapitalizme, služba ktorú poskytuje sociálny systém, ako ajslužba plynúca z biologických systémov, je považovaná za nutnú podmienku. Bez nich jetradične zohľadňovaná ľudská ekonomická aktivita a vôbec ich planetárna prítomnosť,považovaná za dlhodobo neudržateľnú. Z požiadavky nutnosti sociálnych a ekologickýchslužieb vyplýva ale požiadavka ich ohodnotenia a hodnotného nakladania s nimi.
  3. 3. Radikálne zvýšenie využitia prírodného kapitálu sa v Prírodnom kapitalizme spája soznižovaním odpadu, na ktorý sa premieňa väčšina prírode odobratých zdrojov. A naviac, oodpade sa uvažuje aj voči časti ľudského kapitálu. Práve cesta znižovania množstva odpadu,až po jeho neprítomnosť, sa chápe ako hlavný smer zvyšovania zamestnanosti. Preto sa taktozamerané hospodárske úsilie označuje tiež ako (viacgeneračné) obdobie čistenia Zeme,odstraňovania škôd a obnovy prírodného prostredia. Značná pozornosť je venovaná úsporeenergií so snahou o dosiahnutie urbanistických objektov a ich súborov schopných lokálnevytvárať dostatok vlastnej energie a prípadne jej prebytok speňažovať. Pre prírodný kapitalizmus je príznačná snaha o dosahovanie nie malých úsporvynakladaného kapitálu malými zlepšeniami, ale dosahovanie vysokých, tradične ažnepredstaviteľných (nad 90%) a súčasne dosiahnutie vyššieho výnosu, teda aj rádovo rastúcejhospodárskej efektívnosti. Takáto navonok kontradiktná snaha je autormi priebežnevyvracaná a potvrdená ako reálne dosiahnuteľná príkladmi z praxe. Dosahované úspory súnásledkami integrovaného projektovania, v ňom snahy o optimalizáciu systému a nie jehočastí či prvkov, čo vedie k opaku, k jeho pesimalizácii. V otázke vývoja kapitálu sa zarozhodujúce považuje zastavenie úbytku prírodného kapitálu a jeho následné zväčšovanie.Pritom za hlavné signály sa v tom nepovažujú zmeny HDP, ale zmeny schopnosti živýchsystémov poskytovať ekosystémové služby, podporovať nimi život. Zásadne sa menínahliadanie na hodnotové vzťahy, predovšetkým priznaním hodnoty prírodným službám anestotožňovaním trhových cien tovarov a služieb s nákladmi na ne, ktoré sa uhrádzajú tretímiosobami (daňovými poplatníkmi), či inde, inokedy - až budúcimi generáciami. Vo vzťahuk plneniu funkcie trhov autori naznačujú podstatné rozdiely medzi doteraz teoretickyproklamovanými predstavami o vlastnostiach trhov a nedokonalosťami trhovej skutočnosti.Na odstránenie trhových zlyhaní požadujú uplatniť tvorivú politiku. Problém potravín jepodľa Prírodného kapitalizmu zvládnuteľný biologizáciou poľnohospodárstva a nedostatokvody možno odstrániť nie rozšírením jej zdrojov, ale jej lepším využitím, až po dosiahnutiejej nadbytku. Hlavná zvláštnosť prístupu autorov publikácie k hospodáreniu ľudí spočíva v redefinovaníjeho hraníc - rozšírením o prírodnú časť skutočnosti, v jej chápaní ako kapitálu, jehohodnotovom zohľadnení a tak aj v spojení tradičného hospodárskeho nahliadania na svets prírodovedným. Ich dielo je výpoveďou prednostne o reálnom hospodárstve. Je výpoveďouo ľudskom nakladaní s hodnotou matérie, energie a intelektu, prejavenej ich službami, ktorúposkytujú ľuďom. Tým je publikácia zriedkavá, až výnimočná a osobitne vzácna.Uplatneným prístupom opustili doteraz dominujúce, ako uvádzajú: „nazeranie na hospodárskeprocesy ako na odhmotnený obeh hodnôt.“ Prírodný kapitalizmus nie je výpoveďouprednostne o peniazoch, úveroch, rozpočtoch, inflácii, cenách, informáciách, účtovníctve,štatistike, ktorými sa dodatočne reprezentuje (zastupuje) ukončené hospodárske dianie, čizobrazujú (symbolizujú) prítomne prebiehajúce hospodárske deje alebo sa mini projektuje(modeluje) jeho budúci vývoj a spôsoby jeho usmerňovania. V tom to nie je publikácia osymbolickom hospodárstve, ale o reálnom hospodárstve. Čitateľ si ľahko vybaví čomu saprednostne takmer vo všeobecnosti venuje pozornosť v prítomnej dobovej teoretickejhospodárskej literatúre. A prečo je to tak? Autori vytvorili dielo, ktorého jadro má hlboký empirický základ. Nemali, ako naznačujú,ambície teoretickej povahy. Následkom toho je pre čitateľa náročné osvojiť si pestrú mnohosťnovátorského poznatkového obsahu publikácie, tak ako je terminologicky označovaný ausporiadaný. Takýto prístup je nie zriedkavý pre literatúru, ktorá stavia na faktoch z odborneja spoločenskej praxe a ktorá pochádza typicky z americkej proveniencie. V tomto prípade saza ňou už zreteľne črtá nový teoretický koncept, ktorý autori nechávajú dozrieť. Vyjadrujú takpatričnú úctu empirickému poznaniu, ako rodičovi teoretickej úrovne poznania skutočnosti.V tom sú nám nasledovania hodní. Nenadejať sa, že k životaschopnej teórii možno dospieť
  4. 4. preosiatím, prepísaním doterajších teórií. K živej teórii vedie cesta spočívajúca v hlbokompôvodnom poznávaní konkrétnej neopakovateľnej transformujúcej sa skutočnosti. Aj preuvedené potom zostáva na čitateľovi, aby si sám interpretoval v novom kontexte nosné pojmypublikácie, ako: kapitalizmus, kapitál, prírodnosť, hodnota, hospodárstvo, efektívnosť a ichsúvislosti. Publikácia Prírodný kapitalizmus môže svojim novátorským poznatkovým obsahomvýznamne ovplyvniť hospodársky rozmer nášho myslenia a konania. Vladimír CholujBratislava 29. február 2004

×