Souvislosti k http://www.ipaslovakia.sk/sk/vzdelavanie/kalendar/slusna-firma

1. PREČO?
Vo firmách vidím stále dokonalejšie systémy organizácie
práce, ktoré umožňujú vyrábať viac a spotrebovávať
pritom menej ľudskej práce. Inými slovami – zvyšovanie
produktivity redukuje počet pracovných miest a jediný
sektor práce, ktorý narastá, sú zamestnanci štátu (vrátane
nezamestnaných). TEXT JÁN KOŠTURIAK FOTO ARCHÍV REDAKCIE
N
ikto o tom nechce rozprávať, ale vývoj je jasný – najskôr poľno-
hospodárstvo, neskôr priemysel a dnes služby redukujú počty
pracovných miest. Kedysi som navštívil Detroit a mal som po-
cit, že je to mesto duchov. Toto mesto v posledných desaťročiach opusti-
lo vyše milióna ľudí, ktorí stratili prácu. Na vine neboli politici, ani kríza
– ale automatizácia a zvyšovanie produktivity práce v miestnych automo-
bilkách.
PRODUKTIVITA: … A ČO ĎALEJ?
Internet, mobilné aplikácie a samoobslužné systémy dnes prinášajú po-
dobný vývoj do služieb, ktoré pred rokmi poskytovali prácu ľuďom opúš-
ťajúcim priemyselné podniky. Vyspelá americká ekonomika môže byť
dobrou ukážkou tohto vývoja: 0,5 % práceschopných ľudí pracuje v poľ-
nohospodárstve, 14 % v priemysle a 80 % v službách. A počet pracovných
miest v službách rýchlo klesá...
Dlhé roky som rozvíjal metódy priemyselného inžinierstva, Lean Six Sig-
ma a ďalšie. V podnikoch sú dnes štíhle toky, ktoré kontinuálne a bez
plytvania doručujú hodnotu zákazníkovi. Produkuje a spotrebováva sa
stále viac rôznych vecí, skracujú sa životné cykly a staré výrobky sa vy-
hadzujú rýchlejšie ako kedysi. Po vojne v päťdesiatych rokoch si vraj po-
litici povedali, že keď budú ľudia míňať peniaze a kupovať veci, bude sa
viac vyrábať, vytvorí sa viac pracovných miest, ekonomika bude rásť, ne-
budú krízy a vojny.
Slovo rast sa stalo mantrou politikov, ekonómov aj biznismenov. Vtedy si
páni neuvedomili, že raz budú veci a bohatstvo produkovať viac automa-
ty a roboty ako ľudia. Nožnice sa roztvárajú stále viac – bohatstvo, ktoré
vzniká, už nesúvisí s rastom pracovných miest a jeho rozdeľovanie je veľ-
mi asymetrické. Na jednej strane sú ľudia, ktorí zarábajú len desiatky ale-
bo stovky eur mesačne, na druhej strane sú ľudia, ktorí zarábajú za me-
siac státisíce a milióny.
V niektorých častiach sveta ľudia zomierajú od hladu, z nedostatku vo-
dy a liekov a inde sú zase ľudia ktorých vozí šofér, nosí im batožinu a oni
potom chodia do fitness, berú lieky proti obezite a polievajú si golfové ih-
riská a trávniky pitnou vodou. Bohatí chcú byť ešte bohatší, a tak rozpú-
tavajú konflikty v chudobných krajinách, aby ich mohli drancovať. A keď
sa chudáci dajú do pohybu smerom na západ, tak stavajú múry a posilňu-
jú kontroly na hraniciach. Tlačia sa peniaze bez krytia reálnou hodnotou,
bubliny a napätia narastajú.
Aj v Európe sú už krajiny, kde nezamestnanosť mladých presahuje 50 per-
cent. Každá nerovnováha, napätie sa raz v prírode a spoločností vyrovná –
a niekedy je pritom „plač a škrípanie zubov.“
Rast HDP, rast tržieb a ziskov, rast bohatstva. V každej firme dnes máme
prepracované systémy strategického riadenia, každý vie, čo treba dosiah-
nuť a ako. Už dávno sme zabudli na jednu základnú otázku – PREČO?
Základný princíp inovácie je zvyšovanie úžitku a redukovanie škodli-
vých funkcii. Inými slovami – inováciou zlepšujeme seba (odstraňujeme
zlozvyky a rozvíjame pozitívne návyky a znalosti), svoje okolie a svet. Zá-
kladné otázky pri inováciách teda nie sú – čo, koľko, kde, kedy alebo ako,
ale PREČO?
ČO JE PODSTATNÉ?
Máme pocit, že sme výkonní a produktívni, ale v skutočnosti iba produ-
kujeme množstvo nepotrebných vecí a prevážame ich vo veľkých autách
okolo zemegule. V celej tejto nezmyselnej honbe za rastom si už raz tre-
ba položiť otázku – Prečo? Naše deti a vnúčatá raz budú krútiť hlavou nad
svetom, ktorý sme im odovzdali. Svet, kde ľudia produkujú veci a peniaze,
ale čím viac bohatstva majú, tým menej sú šťastní. Svet, kde sú ľudia ex-
trémne produktívni, ale nemajú čas na seba, svoje rodiny a deti.
Poznám viacerých manažérov, ktorí opustili zlaté klietky a začali robiť
normálne veci, ktoré im dávali zmysel. Začali konečne žiť, opustili dob-
re platené zamestnanie a začali objavovať svoje povolanie. A objavili vzo-
rec šťastia:
Šťastie = (Vďačnosť za to, čo máme) : (Honba za tým, čo nepotrebujeme + 1)
Tá jednotka je tam preto, že ak by sa náhodou našiel na svete človek, kto-
rý by nepodľahol honbe za kariérou, slávou, zábavou, peniazmi a vecami,
bola by v menovateli zlomku nula.
Napíšme si ešte vzorec výkonnosti:
Výkonnosť = (Rozpoznať a robiť dôležité veci) : (Eliminovať veci ostatné + 1)
Veľa ľudí pracuje viac ako osem hodín denne a päť dní v týždni. Prečo?
Mnohí majú pocit, že čím viac vecí vyriešia v danom čase, tým sú produk-
tívnejší. Nie je však dôležité robiť veľa vecí a ani rýchlo bežať. Podstatné
je robiť dôležité veci, kráčať po správnej ceste. Poznáte to: hodiny verzus
kompas, chronos versus kairos…
Vo výrobe zastavujeme linky a procesy pri abnormalitách. A kto zasta-
ví nás? Niekedy choroba alebo nepríjemnosť v živote. Aj ja som sa pred
rokmi zastavil až vtedy, keď mi ochrnula dcéra a ja som sedel pri jej lôž-
ku v nemocnici a pýtal som sa prečo je nutné, aby som každý mesiac naj-
azdil päťtisíc kilometrov v aute. Poznám riaditeľa, ktorý vrátil služob-
né BMW, opustil dobre platené miesto, založil si živnosť a začal robiť,
to čo má rád a čo mu dáva zmysel. Pracuje doma, má pri sebe ženu, deti
Nová doba I
Nová doba II
ENGINEERING.SK70
MANAŽÉRSKE INŠPIRÁCIE

2. a svojich rodičov. Poznám úspešnú manažérku, ktorá vyrába bylinkové lí-
zadlá, ďalšia má firmu na cukrovinky, poznám úspešných podnikateľov,
čo sa nasťahovali na farmu Agrokruh k Jankovi Šlinskému a našli zmy-
sel v kultivovaní pôdy a pestovaní zeleniny. Počul som o multimilioná-
roch na Slovensku – jeden začal voziť svoje deti do škôlky, druhý začína
vyrábať víno, ďalší nachádza radosť z práce v záhrade. Peniaze a rast nao-
zaj nie sú všetko. Niekedy nás môžu aj strhnúť do závislosti, podobne ako
drogy. Rast, úspech, sláva, pýcha… cesta do pekla.
POČÚVAJME MLADÝCH
Nedávno som sedel s manažérom z veľkého koncernu. Snažia sa získať
mladých, vzdelaných a talentovaných ľudí a vytvárajú pre nich rôzne ka-
riérne plány a bonusy. Bol veľmi prekvapený, tým, že dnešní mladí sú
akísi iní – jeden hovorí, že chce sadiť stromy, druhý chce pracovať v ko-
munitnej záhrade a ďalší chcú pomáhať opusteným deťom, alebo inak
opravovať poškodený svet okolo nás. Zdá sa, že aspoň niektorí mladí si už
uvedomujú, že kariéra, auto alebo peniaze nie sú viac, ako hľadanie vlast-
nej cesty, rozvíjanie svojho talentu, robenie vecí, ktoré majú zmysel, nor-
málny život, čas na rodinu a deti.
Sedávam s nimi a diskutujeme niekedy o týchto otázkach:
AJ VÁS TIETO TÉMY ZAUJÍMAJÚ?
Tak sa pridajte a príďte na seminár, ktorý organizujem s mojím priateľom
Tomášom Hajzlerom z PeopleComm Praha 22. septembra v Žiline. Viac
na (www.ipaslovakia.sk alebo www.kosturiak.com)
… A ĎALŠIE LINKY
Nie sme roboti, stroje ani ozubené kolesá. Poznám veľa výrobných a mon-
tážnych liniek aj rôzne metódy, ktoré umožňujú, aby bol „ľudský zdroj“
na linke optimálne využitý. Priznám sa, že mi je ľúto ľudí, z ktorých si fir-
my urobili robotov na páse, rovnako ako mi je ľúto žien, ktoré sedia pri
pokladniach supermarketov.
Pred časom som videl aj tretí druh liniek. Prišiel som skoro ráno a se-
del som na lavičke medzi sklenenými budovami v Prahe. Sú to zvlášt-
ne budovy, niekedy v nich mám problém dostať sa dnu, cez rôzne otá-
čacie dvere a turnikety, často neviem spustiť výťah a čakám na niekoho,
s kým sa dostanem hore alebo dole. Úplná hrôza. Ľudia sa tam pohy-
bujú s rôznymi obojkami a kartami na krku, aby si otvorili dvere alebo
mohli ísť na záchod. Pozoroval som ľudí ako vchádzajú do veľkých kan-
celárií, sadajú si na pridelené miesta, zapínajú počítače a ťukajú na nich
až do večera.
Celý svet je plný takýchto liniek – na jedných sa vyrábajú veci, na druhých
sa veci predávajú, na tretích sa vypĺňajú rôzne zbytočné formuláre, ktoré
potom krúžia okolo sveta. Viete koľko rôznych porád, workshopov a zá-
pisov sa odohráva v týchto budovách? Odhadujem to na viac ako 50 per-
cent pracovného času. A viete, aký je ich význam? Hádate správne – väč-
šinou žiaden. Splnená úloha, odškrtnutý termín, ďalšia prezentácia alebo
tabuľka uložená niekde na serveri a kolujúca v mailoch okolo sveta.
V letnom čase sa spúšťajú sezónne linky, ktorých účelom je „obnoviť si-
lu ľudských zdrojov.“ Na jeden až dva týždne vymenia ľudkovia svoje pra-
covné linky za linky rekreačné. Pristavia im lietadlá, autobusy a privezú
ich k linkám so stolmi plnými jedla a nápojov. Aj tieto linky majú ob-
sluhu – kuchárov, čašníkov a rôznych zabávačov, ktorí vás nenechajú ce-
lý deň na pokoji. Aj rekreovanie musí byť produktívne – šup do bazéna,
fotka pri pamiatke, jedlo pri veľkých pultoch, prevoz na letisko a koneč-
ne domov, kde nás už čakajú naše linky. Cez týždeň výroba, cez víkend
nákupy. Všímate si, čo sa odohralo v niektorých prímorských oblastiach
v posledných rokoch? Je to podobný scenár ako príchod obchodných re-
ťazcov. V meste postavia veľký nadnárodný hotel s bazénmi a službami
all inclusive a za niekoľko rokov tam skrachuje väčšina domácich penzió-
nov a reštaurácií.
Pýtate sa, čo mám proti linkám, ktoré sú také produktívne? Nič. Otázkou
je, aký zmysel má produkovať stále viac, viac zarábať, kupovať stále novšie
a zbytočnejšie veci a vyhadzovať veci, ktoré by ešte mohli slúžiť.
Myslím si, že globálne linky s ľuďmi nemajú budúcnosť. Jednak preto, že
ľudská práca je v nich nahrádzaná strojmi, ale aj preto, že ľudia stále viac
hľadajú v práci slobodu a zmysel. Možno, že raz bude každý človek v na-
šej krajine dostávať základný príjem (Švajčiari už o tom diskutujú) a bude
robiť iba to, čo chce, čo ho baví a napĺňa. A verím, že vzniknú silné lokál-
ne ekonomiky, v ktorých sa bude väčšina vecí priamo vyrábať, spotrebo-
vávať aj recyklovať – bez nezmyselných obchodných a prepravných me-
dzičlánkov. A ľudia budú pracovať viac doma ako v špeciálnych budovách
postavených na prácu. Budú viac spolu – rodičia s deťmi a priateľmi. Bu-
dú viac žiť ako prežívať a budú sa smiať zo sveta, v ktorom žili ich rodičia
– medzi smiešnymi budovami s linkami, skladmi a kamiónmi na cestách.
Že je to sen? Tak snívajte so mnou, priatelia. Aspoň na dovolenke, kým
sa nevrátite k linkám, aby ste dobehli rast, ktorý spomalí vždy, keď majú
„ľudské zdroje preventívnu údržbu.“
Nová doba III
Produktívny odpočinok výrobných síl
STROJÁRSTVO / STROJÍRENSTVÍ 7-8/2015 71